7. december – Život svätiteľa Ambróza, biskupa mediolanského (milánskeho)
Ako mnohí svätci tej doby pochádzal aj sv. Ambróz, veľký otec pravoslávnej Cirkvi, zo vznešeného a váženého rodu. Jeho otec bol cisárskym zmocnencom pre Gáliu a Hispániu; zostával však neveriacim, naopak matka sv. Ambróza bola kresťankou.
Raz sa prihodila nasledujúca udalosť: keď bol Ambróz ešte malý, a spal v kolíske, priletel k nemu roj včiel a na ústa mu vylial medový nektár; potom zasa odletel. Ešte ako dieťa prorocky hovorieval, a nastavoval pritom ruku: „Pobozkajte ju, lebo raz budem biskupom”. Po smrti svojho otca ho cisár ustanovil za zmocnenca ligurskej oblasti, ktorého centrom a súčasne hlavným mestom bolo Mediolanum (dnešné Miláno).
Keď zomrel milánsky biskup, medzi pravoslávnymi kresťanmi a heretikmi (ariánmi) začali spory o tom, kto bude zvolený za nového biskupa. Ambróz vošiel spolu s ostatnými do chrámu, kde prebiehala voľba biskupa, aby tu ako hlavný úradník nastolil poriadok, keď v tom zaznel detský hlas: „Ambróz biskupom!” Všetci prítomní považovali toto zvolanie za Boží hlas a i napriek námietkam Ambróza ho jednohlasne zvolili za biskupa. Ambróz hneď potom prijal svätý krst a v nasledujúcich siedmich dňoch tiež všetky duchovné stupne prv, ako bol konečne rukopoložený na mediolánskeho biskupa. Ako biskup upevnil Ambróz pravoslávnu vieru, potlačil heretikov, zvelebil kresťanské chrámy, zaslúžil sa o rozšírenie viery medzi neveriacimi, napísal mnohé poučné knihy a stal sa vzorným príkladom dobrého kresťana a duchovného pastiera. Bol to práve on, kto zložil ďakovný hymnus: Te Deum laudamus (Teba Bože chválime).
Slávny hierarcha Ambróz, pre ktorého múdrosť a ľúbeznú reč ho navštevovali ľudia až z ďalekých krajín, bol veľmi zdržanlivý, pracovitý a vo všetkom obozretný. Málo spal, mnoho pracoval a neustále sa modlil k Bohu. Takisto zachovával neustály pôst, okrem sobôt a nedieľ, keď s bratmi oslavoval slávny deň Zmŕtvychvstania nášho Pána. Pre jeho cnosti ho Boh učinil hodným nielen vidieť, ale taktiež činiť mnohé zázraky. Ku koncu života sv. Ambróz našiel a nechal zo zeme vyzdvihnúť ostatky svätých mučeníkov Nazaria, Gervasia, Protasia a Celza (ich cirkevná pamiatka spadá na 14. októbra). K jednoduchým ľuďom bol mierny, s mocnými naopak jednal bez bázne. Vtedajšiu cisárovnu Justinu dokonca obvinil a hneď na to aj usvedčil z heretizmu, tyrana a vraha Maximusa preklial, cisára Theodosia I. nepustil do svätého chrámu skôr, než cisár učinil pokánie za svoje hriechy, s násilníkom a samozvaným cisárom Eugeniom sa odmietol stretnúť. Sv. Ambrózovi, tomuto bohumilému mužovi, daroval Boh toľko blahodate, že na jeho prosby sa navracali k životu aj mŕtvi, a často sa stávalo, že z ľudí vyháňal démonov, liečil chorých a predpovedal veci budúce… Nakoniec zosnul v pokoji, na začiatku Paschálnych sviatkov v roku 397. Jeho pamiatku si pripomíname 7. decembra.
No related posts.
Related posts brought to you by Yet Another Related Posts Plugin.
Zanechať komentár
You must be logged in to post a comment.